instagram.com/celbuckingham

Meno Celeste Rizvana Buckingham je už samo o sebe exotické, tak isto ako aj ona a jej osobnosť. Určite si už o tejto mladej a talentovanej deve niečo počula, pretože je to v prvom rade speváčka, no taktiež sa objavila aj v niektorých hereckých rolách.

Celeste na sebe pracuje azda po všetkých smeroch a rozhodne nezaháľa. Jej cieľavedomý postoj ju posúva stále vpred, no pritom zostáva stále pevne nohami na zemi. Svoju spevácku kariéru odštartovala v hudobnej súťaži Superstar, kde sa jej otvorilo hneď niekoľko nových ciest, kam sa vybrať. Ona si vybrala práve túto, niekedy nie najľahšiu cestu, no situácie zvláda s nadhľadom a stále pozitívnym postojom.

Nech sa jedná o čokoľvek, Celeste sa vždy snaží o to, aby aj z tých najťažších situácií vyťažila to najlepšie. V rozhovore sa taktiež môžeš dočítať aká je romantička, čo bolo jej snom v minulosti, čo iné okrem spevu by si vedela v budúcnosti predstaviť robiť a mnoho iných zaujímavých vecí. Ak ťa niečo z toho zaujalo a chceš sa dozvedieť viac, tak sa môžeme rovno vrhnúť nato.

Ako všetci veľmi dobre vieme, tvoja spevácka kariéra sa začala v talentovej súťaži Superstar. Rozhodla si sa pre túto súťaž sama alebo ťa presviedčalo okolie, aby si sa jej zúčastnila?

Ja som to vlastne mala tak, že ja som chcela, keď som počula, že sa môžem zúčastniť v tých pätnástich. Ale pôvodne mi to odporúčal človek, s ktorým som stretla náhodne a potom som s ním produkovala osem rokov. Jeho otec bol dokonca pacient môjho ocina, takže náhodou, len tak na návšteve počul, že spievam a povedal, že som šikulka, že či by som to nevyskúšala. A tak potom som už bola taká nakazená, že ten nápad je super, a vtedy som sa vlastne vďaka tomu prihlásila do Superstar.

Zahliadnuť sme mohli aj to, že už ako malá si si pospevovala, čiže spev ťa lákal už odmalička?

Ja som spievala odjakživa. Dokonca som vraj spievala skôr, ako som rozprávala. Ja som strašne šušlala, keď som bola malá. Vlastne ten spev bol ako keby pre mňa jednoduchší, lebo tam som nemusela až tak vyslovovať. A zároveň tým, že som chodila na hodiny spevu, som prekonala to šušlanie. Takže už to nemám vďaka tomu, chodila som na tréning.

Tvoja sestra je taktiež veľmi talentovaná. V detstve ťa brala ako vzor, respektíve išla si jej príkladom a učila si ju niektoré veci ako jej staršia sestra?

Iróniou je práve to, že ona ma podľa mňa naučila oveľa viac, ako ja ju. Ale dúfam, že ma má za vzor.

Vedela by si si predstaviť venovať sa niečomu inému ako je spev?

Áno, áno. Ja by som žila tou hudbou až do smrti, to zas áno. Ale dajú sa robiť aj iné práce popritom, alebo vymeniť si to a vždy spievať pre seba. No vedela by som si predstaviť pracovať s deťmi. Či už v rámci toho, že by som učila, pomáhala alebo liečila, tak to by ma veľmi bavilo a napĺňalo.

Zazrieť sme ťa mohli aj v niektorých hereckých rolách. Ako si sa dostala k svojej prvej skúsenosti s herectvom?

Ja som hrala ako malá alebo teda, keď som bola puberťáčka. V tých dvanástich, trinástich som začala mať veľký záujem o muzikál. Dokonca pôvodne môj sen bol spievať v muzikály na Broadwayi a potom som zistila, že vlastne radšej skladám svoje veci a spievam ich. Takže potom sa to prehodilo. Ale ja som hrala v muzikáloch, keď som mala všelijaké tie tábory alebo po škole. Moja prvá, taká naozajstná herecká rola, bola princezná v rozprávke: „Láska na vlásku“. Vtedy keď ma oslovili, že ma teda chcú, tak som sa veľmi potešila. Bol to úžasný zážitok. Myslím, že lepšie človek nemôže začať, keď si niekto môže zahrať princeznú.

Na Slovenku si veľmi úspešná a žiadaná. V zahraničí sa ti darí taktiež. Napriek tomu stojíš nohami pevne na zemi a pôsobíš prirodzeným skromným dojmom. Práve to si na tebe fanúšikovia veľmi cenia. Neuletela si niekedy do iného sveta? Pri takom nátlaku a záujme je veľmi ťažké nemať hlavu oblakoch.

Určite. Určite som mala svoje arogantné obdobie. Neviem či doslova arogantné, ale mala som to obdobie, keď som si dovoľovala. Zrazu som bola nezodpovedná voči svojej práci a voči ľudom, s ktorými som spolupracovala. Ale nebolo to spravodlivé, to sa nepatrí. Avšak na druhej strane som mala ľudí, ktorí ma hneď stiahli dole a zem. Takže to obdobie nebolo veľmi dlhé.

Vystupuješ pred veľkým množstvom ľudí, čo je veľká zodpovednosť a zároveň niekedy aj záťaž z hľadiska nervozity. Ako si ju zvládala pri prvých vystúpeniach?

To bolo len otázkou času a zvyku, a to sa podľa mňa nedá prekonať za deň alebo ani za mesiac. A zároveň si myslím, že človek sa musí mať rád a veriť si. Samozrejme sa zlepšovať, pretože čím človek robí lepšie svoju prácu, tak si viac verí. A keď si viac verí, tak sa menej bojí. Takže doslova to fakt bolo iba o tom, aby som sa čoraz viac zlepšovala v speve, čo sa snažím stále, keď vystupujem. Zároveň som sa začala mať viac rada. Myslím si, že lásku venovať sebe, nie je vôbec zlé. To nie je otázka namyslenosti. Toto je podľa mňa veľmi dôležité. A hlavne pre ženy. Od žien sú väčšie očakávania, aj čo sa týka fyzickej krásy. Ja môžem povedať, že až teraz sa mám skutočne rada taká, aká som a nevyčítam si veci, ktoré by som si kedysi vyčítala. Nie je to jednoduché. Treba sa to naučiť a treba si to každý deň pripomenúť. To nie je len tak, že raz sa to človeku podarí a potom to tak už ostane celý život. To sa stále mení.

Ak by si niečo mohla vrátiť späť, tak by si to spravila? Alebo si zástanca toho, že všetko sa deje tak, ako sa má?

Všetko sa deje tak, ako sa má. To mi hovoril jeden môj veľmi dobrý kamarát a bývalý priateľ: „Tak asi to tak malo byť“.

Máš nejaké životné motto, ktorým sa riadiš alebo ťa posúva vpred?

„Life is too short to be angry.“ Život je príliš krátky na to, aby sme sa hnevali, pretože z hnevu idú všetky tie zlé emócie a zároveň si navzájom sami sebe ubližujeme. Preto sa nerada hnevám a zároveň sa snažím hnevať čo najmenej.

Stretnúť ťa v zlej nálade je takmer nereálne. Je niečo, čo ťa stále presvedčí o tom, že je život krásny, no zároveň rýchly a na smútok nie je čas?

Haha. Vieš čo, na smútok treba mať čas, ale ten správny čas. Treba vedieť spracovať tú situáciu nejak tak, pretože nikto sa tomu nedokáže vyhnúť, žiaľ, život je taký. No na druhej strane, ja som stále pozitívna aj preto, že mám takú povahu odjakživa, ale zároveň na tom pracujem. Hľadám to krásne aj v tých najhorších situáciách. Snažím sa a vidím to pekné aj na tom najhoršom. Myslím si, že je to otázka vnímania. Vieš presne, aké okuliare si dáš ráno na oči.

Ako by si sa čo najstručnejšie opísala jednou vetou?

Rozdávač lásky a zároveň veľa, veľa blbostí, haha. Ja som šialená a milujúca. Asi práve to je pre mňa tak najviac charakteristické.

Za akú tvoju vlastnosť si najradšej a naopak, ktorú by si najradšej vyradila?

Bola by som rada, keby som bola trpezlivejšia. Neviem čakať na veci. Učím sa to a zlepšujem sa v tom. Zároveň si myslím, že som sa už zlepšila, ale stále som netrpezlivá. Stále rýchlo utekám cez ten život a strašne mi to beží, lebo si neviem počkať a užiť si chvíľu takú, aká je. To by som u seba rada niekedy zmenila. A čo mám na sebe najradšej? Viem si asi s hocikým pokecať a zároveň viem mať asi skoro každého rada. Nemusí byť každý najlepší kamarát, samozrejme, ale vidím každého človeka v dobrom.

Čo ty a láska? Si skôr dievča, ktoré potešia kvety a nejaké romantické miesto s výhľadom na hviezdy, alebo si skôr realistka a radšej si s priateľom zájdeš do kina na nejaký akčný či dobrodružný film?

Ja som čistý romantik, haha. Ja všeobecne nemám rada darčeky. Mne to strašne vadí, keď mi chlap kúpi nejaký darček. Dokonca kvety. Príde mi to také, že načo mi niečo kupuje. Ale samozrejme to nemyslím tak, že je to blbé. Cením si to, no mne stačí, že sa na mňa pekne pozrie alebo povie niečo milé.

Čo sa týka módy, môžeme vidieť, že sa o ňu zaujímaš a skutočne ti pristane skoro všetko. Kde naberáš inšpiráciu?

Ďakujem. Vieš čo, tak ako sa cítim. Snažím sa obliekať na svoju postavu. Ja mám chudé nohy a široké boky, ako sa hovorí u nás v iránskej rodine, haha. To je aj iránska genetická vlastnosť. Takže ja sa obliekam podľa svojej postavy, aby som sa cítila vo všetkom dobre a zároveň aj podľa toho, ako sa cítim cez deň. Keď mám veselší deň, tak som farebná a keď mám taký pokojnejší deň, tak som v takých tmavších alebo v takých jednoduchších farbách.

Si veľmi úspešná tvár na Slovenku a svoje ciele nasleduješ poctivo. Veľmi často sa môžeme stretnúť s tým, že si ľudia myslia, že na niečo nemajú, tak to zvyknú vzdávať. Čo by si chcela odkázať ľudom, ktorí chcú v živote niečo dosiahnuť, no bráni im v tom strach z neúspechu?

Verte si, majte sa radi a áno niekedy si povieme, že nie sme dostatočne dobrí. Vždy bude niekto lepší, krajší, šikovnejší a áno bude! Svet je obrovský a je veľa ľudí na planéte, ale to neznamená, že sa ti to nemôže podariť. Po celom svete je milión speváčok, ktoré sú úspešnejšie a krajšie ako ja, no keby som si hovorila toto každý deň, tak sa nedostanem nikde.

Odporúčané články

Viac z kategórie Rozhovory