Bol si môj hurikán…

Jeseň je dôkazom toho, že sa musíme naučiť nechať veci ísť. Zmieriť sa s tým, že niekedy je proste koniec, a treba zabudnúť. Asi je ten správny čas nechať aj teba odísť.

Zabudnúť na všetky krásne chvíle a naučiť sa byť bez teba. Zabudnúť na všetky tvoje bozky, pri ktorých som strácala dych. Zabudnúť na všetky naše dlhé pohľady, pri ktorých bolo počuť len naše srdcia. Zabudnúť na to, ako si ma držal v náručí a ja som sa zrazu cítila bezpečne. Zabudnúť na to, že vždy, keď som sa cítila stratená, chytil si ma za ruku a ukázal si mi smer, ktorým mam ísť. Zabudnúť na to, ako si sa na mňa vždy pozeral. Zabudnúť na naše dlhé rozhovory o ničom a aj o všetkom. Proste zabudnúť.

zdroj: pexels.com

No pred tým, než tak spravím alebo sa o to aspoň pokúsim, ti chcem niečo povedať.

Vždy si prišiel do môjho života v ten najhorší moment a všetko si skomplikoval. Vytvoril si v mojom živote chaos. Bol si ako hurikán, ktorý vtrhne do môjho života. Bol si ako letná búrka, ktorá mi nedala celú noc spať. Všetko bolo ťažšie. No pri každom bozku, ktorý si mi dal, všetok ten chaos, ktorý si priniesol zrazu zmizol.

Ako sa naše pery stretli ten hurikán, tá búrka, to všetko sa zrazu upokojilo. A v strede toho všetkého a zároveň ničoho, stáli dvaja zamilovaný, ktorí sa od seba nedokázali odtrhnúť. Vytvoril si vo mne ten pocit, ktorý budem od teraz v každom jednom hľadať. Naučil si ma, že láska nemusí vždy prísť vtedy, keď ju chceme a keď je všetko dokonalé. Príde vtedy keď sme vnútorne pripravený. Naučil si ma, že mam svoju hodnotu. Naučil si ma to, že sa oplatí veriť, lebo ten kto verí to dokáže uskutočniť. Naučil si ma, že si mám vážiť to čo mám, lebo to všetko môže veľmi rýchlo odísť. Naučil si ma, že niekedy jediné, čo potrebujem je rozprávať sa celú noc. Naučil si ma, že láska je ako ruža, krásna no má aj svoje tŕne.

No chcem, aby si vedel, že som čakala. Celý ten čas. A verím, že jedného dňa sa ešte stretneme. Možno, že keď si obidvaja v živote ujasníme určite veci. Všetko si usporiadame a budeme tam, kde máme byť. Tak sa znova nájdeme a bude pre nás ten správny čas. A znova vnesieš do môjho života chaos a lásku. No teraz musím zabudnúť. Lebo to čakanie a všetky tie spomienky ma zabíjajú. A preto je teraz čas nechať ťa ísť.

Tak ako listy opúšťajú koruny stromov, teraz opúšťajú naše spomienky mňa. Zbohom do ďalšej jari.