Výročie, ktoré už neoslávime -

Je 7. októbra 2017, čas na hodinách ukazuje čas 0:58 je to práve päť rokov.

Päť rokov – snívania, túžby, radosti, smútku, odpustenia, konca a dokonca aj nového začiatku. Práve v tento okamih pred piatimi rokmi sme sa spoznali, od tohto momentu mám srdce, dušu aj hlavu zmotanú v jedno.. A to jedno si práve Ty.

Dostaň Odzadu do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Odzadu, odkaz sa otvorí v novom okne

Tých päť rokov je pomerne dlhý čas, je to kopa dní, veľa skúsenosti, mnoho zážitkov. Obaja sme za ten čas vyrástli, dospeli, začali žiť skutočný život. V určitom období spoločne, poniektoré dni aj zvlášť. Ani na jeden deň, z tých piatich rokov som nezapochybovala o tebe, nepochybovala som ani o láske, ktorú k tebe cítim, ani na jeden deň som nechcela prijať fakt, že my dvaja spolu nebudeme nikdy tvoriť pár. Hoci dnes, už to chápem, lebo sme inde. Obaja. Každý sám, no predsa s niekým. . A úprimne? Mrzí ma to!

Mrzí ma to preto, že ty jediný si dokázal vzbudiť vo mne niečo také. Ty jediný si bol mojou láskou, mojou radosťou mojím tajným snom. Držal si ma v časoch, keď som chcela všetko vzdať, rozosmieval si ma v dňoch, ktoré boli naplnené smútkom. Dodal si mi odvahu, keď bolo treba. Bol si tu. Boli sme tu my. Aj keď nie oficiálne. Vytvorili sme si náš svet, veci, reči, vtipy, ktorým sme pochopili len my dvaja. Prešli sme si dlhú cestu a pretrvali sme, až do jedného osudného dňa, kedy už slová ako: prepáč, mrzí ma to, odpusť mi, už nič neznamenali. Bolesť, sklamanie a samota sa od toho dňa stali mojimi najlepšími priateľmi, po určitom čase som začala veci navôkol nerieš, nehrotiť a zabávať sa. Hocikde a s hocikým. . A hoci som mala „všetko“, niečo mi chýbalo, bol si to ty. No a stále si to ty. Či si tu, či si tam, nech si kdekoľvek, nech som ja s kýmkoľvek, budeš mi vždy chýbať. Si najsilnejšia spomienka, si najväčší kus mňa.

Najviac mi je ľúto toho, že toto naše výročie nemôžeme osláviť spolu. Každý sme inde, no a možno v kútiku duše si obaja želáme to isté, osud nám proste v tomto smere nepraje. Ak mám byť úprimná, mám pocit, že nám nikdy neprial.

My dvaja už nie sme prítomnosť, sme minulosť a nám ostáva len prijať tento fakt. No, ak si jedného dňa na mňa či na nás spomenieš, prosím, myslí len na to dobré čo bolo, veď vlastne ono to bolo celé krásne včetne toho konca. . A je jedno či budeš na mňa spomínať dnes, v tomto čase, rovnako ako ja na teba, či o pol roka, alebo aj o 20 rokov, len prosím nezabudni na to, že ty si bol tým najlepším, čo ma v živote stretlo, bol si tým jediným ktorého som úprimne milovala a aj milovať budem, no a hlavne nezabudni na to, že aj po tak strašne dlhej dobe, po tom čo už patrím niekomu inému, si ty, pre mňa ten najdôležitejší človek.