Spýtala som sa svojho priateľa, prečo ma miluje -

…hoci som vedela, že dostať z chlapa ako je on pár „romantických“ slov nebude vôbec ľahké. A tak ma ani neprekvapilo, keď mi bez rozmýšľania odpovedal, že nevie. Viac som sa teda nepýtala. Však som perfektná, určite si len nevedel vybrať. Upokojovala som sa. A okrem toho je to chlap. A tí skoro nikdy nehovoria, čo cítia. Lebo to buď nevedia alebo jednoducho nechcú ukázať, že aj oni majú srdce a dušu.

…a hoci najprv odpovedal, že nevie, tak nakoniec to predsa len vedel. A všetko to napísal.

Lebo si rada spievaš. Aj keď to nevieš, zlatko.
Lebo ma pohladkáš rukou, keď poviem nejakú hlúposť a ty si myslíš, že je to zlaté.
Lebo sa začneš smiať, keď nemáš ďalšie argumenty v tých našich nezmyselných hádkach.
Lebo keď zistíš, že nemáš pravdu, tak doširoka otvoríš oči, vyplazíš jazyk a povieš „no a čo“.
Lebo sa vždy usmievaš. Nech robíš čokoľvek. Zdvihneš hlavu a smeješ sa, ale nie ako blázon. Len tak trochu, ale skoro vždy. Teda okrem chvíľ, keď ťa niekto zobudí. Vtedy sa ťa bojím. Ale stále milujem.
Lebo sa skrývaš za mojím chrbtom, keď si nie si sebou istá a vchádzaš do miestnosti plnej cudzích ľudí.
Lebo keď ma vidíš ležať na bruchu, tak si ľahneš na mňa a snažíš sa ma rozpučiť.
zdroj: unsplash.com
unsplash.com

Lebo vždy, keď si nervózna, tak sa hráš s vlasmi a točíš si ich okolo prsta. Niekedy dokonca aj s mojimi. Najprv som si myslel, že ma tým zvádzaš. Dnes už viem, že nie.
Lebo na každú hlúposť, ktorú poviem, vieš povedať nejakú vlastnú.
Lebo keď sa maľuješ, tak sa natlačíš na zrkadlo a tak smiešne špúliš pery a krčíš nos.
Lebo sa tváriš, že nežiarliš. Si zlatá, keď nenápadne nakúkaš do môjho telefónu, keď si s niekým píšem.
Lebo neplačeš iba pri romantických filmoch, ale aj pri tých so psami. A potom sa snažíš tváriť, že ti niečo spadlo do oka. Ale ja viem, že si citlivá. Neboj. Aj za to ťa milujem.
Lebo celá žiariš, keď vidíš bábätká. A šteniatka. Áno, hlavne tie šteniatka.
zdroj: unsplash.com
unsplash.com

Lebo si nikdy nič neobjednáš, pretože vraj nie si hladná. Hlavne, že mi polku jedla stále zješ.
Lebo o tretej ráno vstaneš len preto, aby si mi prišla povedať, že je neskoro a mám ísť spať. A zlato, ďakujem, že vtedy nekričíš.
Lebo keď si urazená a ja ti prinesiem čokoládu, tak v momente zabudneš, že prečo si sa hnevala.
Lebo keď prídeš domov s novým oblečením, tak sa tváriš strašne previnilo. Ale vtedy pečieš koláč.
Lebo keď padá sneh, sedíš na okne a zasnene sa naň pozeráš.
zdroj: unsplash.com
unsplash.com