Muži nehľadajú krajšiu či lepšiu ženu od tej, čo majú doma. Mladí Slováci hľadajú práve takúto ženu…

Muži. Kategória, ktorá v živote ženy hrá významnú rolu v každom jej veku.

Od útleho detstva, v ktorom hľadá oporu a vzor vo svojom otcovi, cez to najkrajšie životné obdobie, počas ktorého spoznáva nástrahy a krásy lásky, až po tie chvíle, kedy zaspáva deň čo deň vedľa toho jedného, ktorý sa stal jej najlepšou kamarátkou, láskou života a zároveň všetkým, čo si mohla priať.

Snom každej ženy je nájsť niekoho, kto sa do nej každé ráno nanovo zamiluje, a kto sa bude na ňu pozerať tak ako už nikto iný. Chce mať po boku muža, ktorého pohľad bude hovoriť namiesto slov. Niekoho, kto nebude potrebovať dôvod na to, aby miloval a kto bude milovať nezištne a navždy. Možno rovnako.

zdroj: unsplash.com

Pohľad, akýkoľvek, aj ten vyhýbavý, prezrádza o vzťahu dvoch ľudí veľa. Z tváre sa dá jednoducho vyčítať, kto miluje a kto je naozaj zaľúbený. Oči prezrádzajú šťastie aj vtedy, keď sa ústa nesmejú.

Čas však všetko mení. To, že niekedy jeden pohľad nahradil milión slov, dnes už neplatí. Už z neho totiž nenaskakujú zimomriavky, nemrazí na chrbte, nebadať v ňom vzrušenie. Pretože oči nevidia nič nové a srdce cíti rovnako. Žiadne emócie, žiadna túžba po nepoznanom, rovnaké dotyky, tie isté pocity. A zbytočná je snaha byť krajšou, márna je snaha byť lepšou než by si zaslúžil… Pretože stále si to ty. Rovnaká. Taká, akú ťa pozná.

zdroj: unsplash.com

A on chce niečo nové. Niečo, čo doteraz nezažil. Čo má inú chuť. Inak vonia. Niečo, pričom bude mať znovu ten bláznivý pocit, ktorý mu opantá myseľ. Pričom bude cítiť tie povestné motýle v bruchu, ktoré už tak dlho nezažil, a ktoré sú spúšťačom tých správnych emócií. Tých, po ktorých šalie. A pri ktorých zabúda.

On už nehľadá v žene teba. Nehľadá lásku. Nehľadá nehu. Ani pochopenie. A ani podporu. To všetko má. Chce niečo, čo mu môže dať len iná žena. Pretože tak je naprogramovaný. Pretože tak sme v podstate naprogramovaní všetci.

Vzťahy končia vo väčšine prípadov preto, že si navzájom zovšednieme. Že upadneme do stereotypu a zabudneme sa tešiť z vecí, z ktorých sme mali predtým takú obrovskú radosť. Ktoré nás predtým napĺňali, a ktoré boli tým, čo sme od života chceli. Časom však prestávame byť spokojní a všetko sa nám máli. Chceme mať proste vo svojom živote vzrušenie.

zdroj: unsplash.com

Nemožno však z toho chlapov viniť. Nemožno z toho viniť ani seba. Žijeme proste vo svete, v ktorom sa chvastáme tým, čo máme a popritom slintáme nad tým, čo majú iní. A v ktorom nám láska zovšednie bez toho, aby sme vedeli, že je základom toho správneho vzrušenia, ktoré tak neprestajne hľadáme.