Láska na dobu určitú

My ženy máme niekedy obdobie, kedy presne vieme, čo chceme. Síce sa to nestáva často, ale aj takéto dni sú. A práve v tomto čase, sa nám zvyknú prihodiť veci, ktoré by sme za iných okolností vítali s náručou, ale v danom momente sa nám vôbec nehodia.

Vedela, že nechce nič vážne. Zároveň však potrebovala cítiť prítomnosť iného človeka. A vtedy keď to najmenej čakala, vstúpil jej do cesty práve on.

Nechcela sa namotať, nechcela nič sľubovať, jediné čo chcela, bolo smiať sa v jeho prítomnosti a užívať si spoločné chvíle, ktoré ale mali dátum svojej splatnosti. Presne vedela, kedy odíde, a aj to, že sa neoplatí zahrávať s citmi, ako jeho tak aj svojimi.

A predsa si k sebe našli cestu.

 A predsa sa jej dostal hlbšie pod kožu.

Žiaľ, takto to v živote býva. Vtedy keď niečo chceme, to nedostaneme a keď sa prestaneme o všetko snažiť, život nám sám ponúkne možnosti. Keď si už myslela, že na svete neexistuje nik, kto by jej bol vyhovel, objavil sa on a ona vedela, že je to chlap, ktorého by raz možno predstavila rodičom. Okrem toho, že jeho výzor pútal pozornosť nejednej ženy, jeho správanie len potvrdilo slušnú výchovu.

zdroj: Photo by Aldo Delara on Unsplash.com

Konverzácie, ktoré viedli nemali konca kraja, a hodiny ubiehali tak rýchlo, že pojem čas stratil svoj zmysel po celú dobu čo boli spolu. Dával jej toľko pozornosti, koľko si zaslúžila, a koľko jej nedal už dávno žiaden muž. Aj v tom obmedzenom čase, ktorý mali pre seba vymedzený, jej doprial toľko priestoru koľko potrebovala. A ani raz sa necítila obmedzená, ani raz ním nebola otrávená. Jednoducho sa našli, a aj keď obaja vedeli, že to nemá žiadnu budúcnosť, nechceli sa vzdať vzájomnej prítomnosti.

Kiežby boli všetky vzťahy také ako tento. Uvoľnené, slobodné, plné smiechu, vášne a radosti, bez toho aby si na toho druhého niekto robil nárok. Bez žiarlivosti, bez chamtivosti a vypočítavosti. Boli spolu len tak. Preto, že si rozumeli a mali sa radi. Preto, že im to obom prinášalo príjemné pocity a vedeli, že musia využiť svoj čas naplno ešte predtým, než sa to celé skončí.

A tak potom neostalo nič iné, len krásne spomienky, bez určitého začiatku a konca, žiadne slzy smútku ani hnev, len realita, ktorá bola miestami krajšia ako sen.