Aká má byť láska? Tu je odpoveď…

Láska má byť krásna, nie bolestivá a krutá. Má byť úprimná, nie falošná.

Má byť dôvod ku šťastiu, nie dôvod k smútku.

Láska by mala byť úprimnosť a pochopenie, nie opovrhovanie a klamanie. Malo by to byť držanie sa za ruky, objímanie a prítomnosť druhého, nie len bezduché konverzácie a statusy na Facebooku.

Má to byť skutočné: „Ľúbim ťa.“ Pretože pravda slov ľúbim ťa, je mocná až neuveriteľná. Dokáže vyvolať závislosť, posadnutosť. Je silná, láska sa nedá zabudnúť, nedá sa jej zbaviť.

zdroj: unsplash.com

Kto zažil lásku, zažil pravé šťastie. no aj skutočnú bolesť a práve tá ho doviedla k tejto krásnej láske.

Preto, priraď si bolesť z lásky k osobe, nie k láske ako celkovému citu. Tak ako si priradíš kyslosť k citrónu, nie k celému ovociu. 

Lebo raz zabudneš na ľudí, ktorí ti ubližovali. Zabudneš, pretože ti nezostane nič iné, tvoja duša s bolesťami sa vytratí a zostanú len tie krásne a pekné spomienky.

Ale tých čo miluješ a oni milujú teba, tu budú vždy. Budú tu, aj keď to bude ťažké, aj keď to budeš mať chuť vzdať.

Ver mi, oni tu budú.

zdroj: pixabay.com

Preto má byť láska tak pevná a úprimná. Preto láska všetko vydrží, všetko znesie a verí. Verí v to, že bude v každom človeku. To je zmysel lásky. 

Ale láska to nie sú len pekné slová, to sú najmä činy. Je to to, keď ťa partner prikryje dekou, ak zaspíš na gauči. Láska je tá otázka, či si v poriadku, ak si celý deň preč a máš ten deň veľmi náročný. Láska je aj ranná káva pripravená presne podľa predstáv.

Sú to činy, ktoré robíme pre druhého tak nejak automaticky, pretože nám na ňom záleží.

No koniec koncov, láska sa nedá len tak definovať. Každý má svoj pohľad a názor. Je to všetko, čo si myslíš, že to je. 

A cítiš, že tak to má byť.