5 chýb, ktorými sa nevedomky ničíš: Pozor na tieto problémy, znižujú kvalitu života

Vyhorenie a nízke sebavedomie patria medzi problémy, ktoré môžu výrazne ovplyvniť kvalitu života aj duševné zdravie. Ako ich rozpoznať, čo ich spôsobuje a prečo sa oplatí venovať pozornosť prvým varovným signálom? Výskumy na webe researchgate.net totiž ukazujú, že zdravé sebavedomie úzko súvisí s vyššou životnou spokojnosťou.

Dlhodobý stres, tlak na výkon či neustále porovnávanie sa s ostatnými dokážu nenápadne ovplyvniť naše psychické zdravie. Kedy ide ešte o bežnú únavu a kedy už o problém, ktorý netreba podceňovať? Aj na tieto otázky pre Odzadu.sk odpovedali psychologičky Mgr. et Bc. Paulína Árendášová a Mgr. Michaela Štěpánová z online poradne MOJRA.sk.

Čo je to vyhorenie?

„Vyhorenie je stav emočného, mentálneho a fyzického vyčerpania. Keď sme vyhorení, doviedol nás k tomu chronický, teda dlhodobý stres, ktorý nie vždy rozpoznáme včas. Často si ho uvedomíme až v momente, keď sa cítime preťažení,“ vysvetľuje Mgr. et Bc. Paulína Árendášová.

„Syndróm vyhorenia sa prejavuje ako reakcia na chronický stres, ktorý sme nezvládli správne uchopiť. Tento stres môže súvisieť s pracovným prostredím, rodičovstvom a starostlivosťou o druhých alebo so študijnou záťažou,“ pokračuje.

Ďalej opisuje hlavné znaky vyhorenia. „Úbytok energie, psychický odstup od práce, cynizmus či znížená pracovná výkonnosť. Rovnako pocit, že sme menej efektívni,“ hovorí.

Ako zistíš, že si vyhorela?

Jednou z možností, ako získať orientačný obraz o vlastnom psychickom stave, sú online screeningové testy zamerané na syndróm vyhorenia. Nenahrádzajú odbornú diagnostiku, ale môžu pomôcť odhaliť varovné signály.

„Každý orientačný test vyhorenia skúma znaky vyhorenia prostredníctvom merania našej psychickej pohody v troch dimenziách a je inšpirovaný psychodiagnostickým nástrojom The Maslach Burnout Inventory,“ uvádza psychologička a následne vysvetľuje, o čo ide.

„Pracovné (emočné) vyčerpanie (pocit fyzického a emočného vyčerpania z práce či povinností), depersonalizácia (emočný odstup, strata empatie, pocit odstupu, cynizmu alebo emočné odcudzenie voči druhým či vlastnej práci) a znížený pocit osobného úspechu (pocit neefektivity, nízkej produktivity alebo nedostatočného dosahovania zmysluplných cieľov),“ dodáva.

zdroj: Pexels/wendel moretti

Ak sme dlhodobo vystavení nadmernému tlaku a vysokým nárokom, môžeme sa dostať do stavu vyhorenia alebo chronického preťaženia. Zotavenie býva v takýchto prípadoch náročnejšie, no podľa odborníkov môže výrazne pomôcť psychoterapia, ktorá patrí medzi najúčinnejšie spôsoby zvládania syndrómu vyhorenia.

Čo je to sebavedomie?

Sebavedomie vyjadruje, ako vnímame sami seba – svoju hodnotu, schopnosti aj miesto vo svete. Práve to, aký vzťah máme k sebe, ovplyvňuje naše prežívanie, rozhodovanie aj spôsob, akým budujeme vzťahy s ostatnými.

„Sebavedomie spočíva v tom, že sa dokážeme prijať so svojimi silnými stránkami, ale aj s nedokonalosťami a sme schopní zvládať výzvy života. Sebavedomie sa formuje už od detstva – výchovou, vzťahmi s rovesníkmi, životnými skúsenosťami. Napriek tomu sa dá neustále rozvíjať a pracovať s ním,“ vysvetľuje Mgr. Michaela Štěpánová.

zdroj: Pexels/Ali Pazani

Ako sa prejavuje nízke sebavedomie?

Nízke sebavedomie sa odráža v tom, ako človek vníma sám seba, nadväzuje vzťahy, robí rozhodnutia a zvláda každodenné životné situácie či výzvy. Jeho prejavy môžu zachytiť aj orientačné psychologické testy.

„Medzi najčastejšie prejavy nízkeho sebavedomia patria časté pochybnosti o sebe a svojich schopnostiach, nadmerná potreba uznania, strach z odmietnutia a kritiky, problémy pri rozhodnutí, perfekcionizmus, problémy nastaviť hranice a odmietať, vyhýbanie sa výzvam, problémy prijať pochvalu,“ opisuje odborníčka.

Na druhej strane si nízke sebavedomie niektorí ľudia kompenzujú opačne. Na prvý pohľad pôsobia sebaisto, snažia sa o dokonalosť a neustále potrebujú dokazovať svoju hodnotu.