Rozchod je sám o sebe veľmi náročnou a bolestivou udalosťou, no nanešťastie, často si ho sami ešte viac zhoršujeme, alebo to miesto nás robia priatelia či známi.
Samozrejme, robia to v dobrej viere a snahe pomôcť nám. Utešujú nás rečami o tom, ako si zaslúžime niekoho iného, našu bývalú polovičku by najradšej zakopali pod čiernu zem a tak ďalej… Nech však robia čo robia, väčšinou nám ich reči nepomáhajú a musíme sa s tým vysporiadať sami. Bude to bolieť, no určite nie tak dlho, ako keby sme sa naďalej klamali sami.
Týmto tvrdeniam už nikdy neverte…
„Vždy je to o tom istom…“
Určite nie je! Tak, ako je každý vzťah medzi dvoma ľuďmi jedinečný, tak isto je jedinečný aj každý rozchod. Niekedy je to možno na škodu – všetkým by sa nám hodila nejaká jednoduchá schéma, ako ho prekonať. Nuž, ale tak to nefunguje. Dobre mienené rady iných môžete brať na vedomie, no berte do úvahy aj to, že je na vás, aby ste našli vlastnú cestu uzdravenia sa z rozchodu.
„Najprv smútite, potom sa hneváte a nakoniec vám to je jedno.“
Ani toto nie je pravda. Každý sme iný – každý má iný temperament a preto sa nedá jasne predpokladať, ako bude väčšina ľudí reagovať. Takže je fajn, ak ste po rozchode sklamaní ale i to, že sa vám istým spôsobom uľavilo. Nech sa cítite akokoľvek, je to v poriadku.
„Bolesť ustúpi…“
Áno, časom isto, no môže sa aj vrátiť. A nie len raz. Je pre vás lepšie, keď s tým budete dopredu rátať, ako by vás mohla zaskočiť. Pokojne sa môže stať, že sa náhodou ocitnete niekde, kde ste kedysi dávno boli so svojou bývalou polovičkou, a odrazu vás bolesť môže prevalcovať. Je však lepšie ju prežiť ako potláčať, ona skrátka musí prebolieť.
